Kapitola 10 - Pocity

9. srpna 2011 v 16:04 | Jannie |  Fallen Angel-Kapitoly

Kapitola 10 ~ Pocity


Poznámka: Takže, zase príbeh písani mnou a tentokrát zase písani z pohladu Alice, což je dobre ukončenie lebo toto je 10 časť. Ale určite sa tešte na dalšie:)



Mám pocit že všetko okolo mňa sa pochybuje, len ja stojím. Myslím, teda viem, poznám lásku natoľko ktorú som dostala od svojho mŕtveho snúbenca aby som vedela čo sa deje okolo mňa. Je to boj za Boha ktorého zvrhlo samotné zlo, dôvodom sme my ľudia. Nepoznáme lásku natoľko čistú tak ako ju poznajú tam hore. Takú lásku ktorú si neviete ani predstaviť. Keď som prví krát uvidela toho najkrajšieho zo všetkých , Rafaela, moje city sa zbláznili. Cítila som sa ako keby ma nič na svete netrápilo a všetko okolo neho je tak krásne, neexistuje nič zlého čo by on urobil. Okolo neho ľudia hrešia, nadávajú, sú na seba zlý no on nestráca pôvab a na každého sa usmeje. Kto nestretol dotyk takejto lásky nepozná aká je láska skutočná. Už viem že láska neexistuje len vo vzťahu k cudzím ľuďom čo sa do seba zamilujú, vášne a túžby. Viem čo je to láska k rodine a tiež k blížnemu čo je na ulici a nemusím ho vôbec poznať. Ach, keby sa tak všetci milovali tak ako Boh miloval nás kým neupadol do tmy. Našťastie tu je poslední archanjel ktorý má strážiť ostatných anjelov a navyše uchrániť všetko čo je svetlom pred démonmi. Áno , démonmi, sú to ti najnepríjemnejšie stvorenia aké som kedy videla. Keď sú nablízku cítiť z nich chlad a nič len zlo, oni nemajú v myšlienkach nič len tmavo, žeby ich napadlo niečo krásneho nehrozí. Som rada že v ten deň keď som tie stvorenia uvidela v ľudských tvárach stál pri mne Rafael od neho ide aspoň teplo keď chlad útočí.....Pritom to bol ten najťažší deň môjho života. A pritom začal tak krásne. No pozerať do Rafaelových očí keď si prajete aby vás pustil a zachránil čo sa zachrániť dá a pritom chcete aby vás držal a pomyslenie na to že o nikdy neuvidím bolelo bolo ukrutné. Nedalo by sa to porovnávať ani z bolesťou ktorú som zažila pri smrti snúbenca....Padať a zároveň báť s o to čo s ním bude a či ho niekedy v posmrtnom živote uvidím.
.....Keď sme však bolí na zemi a on zletel k nám nemohla som sa neudržať a musela som ho objať. Pocítila som toľké šťastie. Keď sa však z jeho tvári vytratila všetka nádej , pochopila som. Veď on má už nemá nijak ochrániť a ja už nemám kam isť. Aj u doma u môjho otca a brata ma našli. Začala dilema...Kam ísť? Kam sa schovať? Čo bude ďalej? Rafael nevedel, bál sa o mňa a tým viac som sa ja bála čo bude ďalej. Prečo ja som sa musela pliesť do cesty živej láske archanjelovi ktorý ma poslanie? ..." Sedel vedľa mňa na posteli v mojej starej izbe. Chytila som ho za ruku a povedala "Všetko bude dobre...možno by sme...." zavládlo ticho a ja musím porozmýšľať čo by som mu tak mohla povedať, táto situácia je viac než neriešiteľná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Nessa→SB *Nessa→SB | Web | 10. srpna 2011 v 11:47 | Reagovat

to je užasné :-)

2 *Nessa *Nessa | Web | 11. srpna 2011 v 0:43 | Reagovat

ok dobře ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama