Kapitola 9 - Rozhodnutie

9. srpna 2011 v 16:00 | Jannie |  Fallen Angel-Kapitoly

Kapitola 9 ~ Rozhodnutie


Poznámka: Dalšiu časť som písala ja sama takže je zase po slovensky, no ale ešte po pár častiach by sme sa mali tešit nato že to budem asi zase písat zo Lumíkom :)



Je krásne jarné ráno. Alice sa prebúdza v objatí z Rafaelom ktorý nič nerobí len pozerá do stropu a premýšľa "Ouu...žeby mu to nevadilo?" pomyslí si Alice ale radšej to nechá tak a pustí ho. Rafael sa milo pozrie na Alice a ako vždy na ňu uprie svoj krásny úsmev "Dobré ráno Alice" povie. "Dobré ránko" oplatí Alice úsmev no nato hneď dodá "tebe to nevadilo?". "To že si ma objala? Alebo to že som sa celu noc nemohol ani pohnúť?" pozrie sa Rafael inam, ešte stále zamyslene. "A...asi oboje" prehlási trošku neobvyklým tónom. "Nie nevadilo" Rafael sa pozrie do jej tváre aby mu verila a oprie sa o lakte do posteli ako keby bol v polo sede. "Dobrá...." zapozerá sa Rafaelovi do očí a nastane chvíľka ticha. Po chvíľke ticha sa začne Rafael smiať, jeho smiech je trochu iní je taký láskaví z nežným tónom a to hlavne, je od srdca. "Čo sa deje? Prečo sa smeješ?" spýta sa Alice, jak sa Rafael začal smiať tak zostala v miernych rozpakoch. "Neviem. Prišlo i smiešne keď si sa zrazu na mňa začala len tak pozerať" odpovie Rafael a prestane sa smiať. "Pche..." urazí sa Alice "tak ja som ty smiešna?!" hra je sa na urazenú. "Áno si" začne ju Rafael štekliť. Alice sa začne smiať keďže je veľmi šteklivá, začne z Rafaelom bojovať a snaží sa ho tiež štekliť no bez úspechu. Po chvíli to Rafaela omrzí keď ho Alice priľahne a drží ho pevne za ruky. "Dobre vyhrala si Alice" prizná porážku. "Máš aj tak smolu už ta nepustím" vyplazí mu jazyk. "Ale no tak.... Prosím" namieta Rafael. "Dobre, ak mi povieš čo dneska budeme robiť" navrhne Alice. "Nič" odvrkne Rafael a nahodí nevinný pohľad. "Tak ta predsa len nepustím" povie Alice a nahodí pohľad ala ´chcem niekam isť´. "No...tak ta teda zoberiem na jedno miesto" povie Rafael a usmeje sa. "Hurá" radostne prehlási Alice a je šťastná že ho zase k niečomu prinútila. "Alice?" pozrie na ňu podozrievavo. "Prosím?" spýta sa Alice. "Ešte stále na mňe ležíš." Povie Rafael a v tom vo miestnosti bez zaklopania vtrhne Matthew, Alicin brat. "Ooo..asi vás ruším...idem hneď preč" pakuje sa preč ale preruší ho v tom Alice "Ani ne mi u končíme". Matthew v tom zastaví a povie "Super tak sa poďte naraňajkovať" a odíde preč z izby. Alice sa konečne postaví z Rafaela "Máš ty šťastie od Boha". "No...možno natom je niečo pravdy" postaví sa tiež z postele. "Poďme sa teda naraňajkovať" vezme Rafaela za ruku a tiahne ho do kuchyni.
V kuchyni na nich čaká Alicin otec a jej brat ktorí už raňajkujú. Rafael odsune stoličku Alice a Alice si sadne. Nato si potom sadne aj Rafael ktorý sa ako jediní nepustí. Alice pozrie na Rafaela "Prečo neješ?" spýta sa. "Nej som hladný" odpovie jej. Matthew prestane jesť a svoj pohľad upriami na Rafaela "Čo si to za chlapa?" namietne no Rafael na túto narážku nezareaguje. "Nezdá sa mi jedná vec, Alice tu je už 4 dni s tebou a ty si ani raz nejedol" oznámi Alicin otec ktorý doje svoju porciu jedla. "My sme sa spolu boli najesť do reštaurácii" povie Alice aby podozrenie že Rafael je iní nepadlo a pustí sa aj ona do jedla. Matthew to potom nechá tak. Alicin otec ako správny kresťan položí lakte na stôl a ruky dá do modlitby "Ďakujeme, Bože že sme sa v tento deň mohli najesť s tvojich darov...". Rafael pozerá na Alicinho otca a drevení malí kríž čo má na krku začne žiariť našťastie si to všimne len Alice. No nad dverami do kuchyne j drevený väčší kríž ktorí tiež začne svietiť a padne na zem a rozbije sa na dva kusy a to Alicinho otca prinúti sa prestať modliť. Rafaelov kríž na krku prestanie žiariť a všetci sa pozrú na rozbití kríž na zemi. "Bože môj, zlé znamenie" povie Alicin otec a pozrie sa po všetkých čo sú v miestnosti. Nato sa Rafael postaví a rýchle odíde z miestnosti do izby Alice. Alice pichne vidličkou do jedla a pozrie na svojho otca a Matthewa ktorý uprene na ňu hľadia. "On asi nie je kresťan že?" spýta sa jej otec. "Práveže je ale asi ho to urazilo. Idem sa radšej za ním pozrieť" odpovie Alice a postaví sa a odíde z kuchyni a príde do svojej izby. Tam uvidí Rafaela jak stojí pri okne a pozerá von. Podíde k nemu a svoju ruku položí na jeho rameno. Nato sa Rafael otočí a Alice ho bez váhania objíme. Rafael ju tiež jemne objíme a tak tam stoja. Rafael vyšší od Alice a Alice o hlavu a pol menšiu od Rafaela. Ani sa neodváži sa ho opýtať čo sa stalo len tak tam stoja. V tom ju Rafael pustí "V poriadku?" spýta sa pre istotu. "Áno" odpovie "nepôjdeme sa radšej prejsť von?" navrhne. "Dobrý nápad" pousmeje sa milo Rafael.
Keď nachystaní vyjdú von Rafael zavedie Alice do lesa tam zastaví na lúke. Alice sa iba rozhliadne po rastúcej a voňavej lúke a keď sa pozrie späť na Rafaela uvidí jeho svalnatú bledú hruď a čierno-biele krídla ktoré sa prekrásne roztvoria a Rafael sa hrdo napne. "Waww...si prekrásny" žasne Alice z otvorenou pusou. V tom pocíti známi pocit, pocit akoby Rafaela potrebovala. Pocit ktorý nedokázala opísať ale dokázala ho nazvať slovom láska. Bez slov len tak na Rafela pozerala. "Ideme?" spýtal sa Rafael a pozrel sa na nebo "asi bude pršať tak si pohnime". Alice nedokázala chvíľu nič povedať len prišla k Rafaelovi a pevne ho objala okolo krku. Potom sa zmohla na slovo "Môžeme". Rafael si ju dal do náručia a vzlietol. Alice len pozerala na Rafaela a na ten výhľad. Všetko sa jej zdalo ako vystrihnuté z rozprávky. Les pod nimi bol maličký a hora na ktorú leteli bola síce kamenná a chladná no lišajníky a kvety ktoré ju obšívali robili dojem dokonalosti. Mala podobný pocit dokonalosti ako v ten deň kedy prví krát uvidela Rafaela. Možno, to je aj preto že po jej blízku Rafael je.
Netrvalo dlho a oni prišli na tu skoro dokonalú horu. Tam ju Rafael položil na zem a schoval svoje krídla no naďalej zostal bez trička. Alice prišla k okraju skaly a zatočila sa jej hlava a urobila silný predklon dopredu a už sa videla padať no v tom ju zachytil Rafael. "Pozor aby si si neublížila" povie vážne Rafael ktorí pevne drží Alice. Alice jenom kývla hlavou pre súhlas a sadla si na okraj hory aj keď sa ešte trochu bála. Rafael si pre istotu sadol vedľa nej a pravou rukou ju objal okolo pásu keby náhodou padala aby ju mohol zachytiť. "Nevravela si mi že sa bojíš výšok" povie Rafael. "No ja sa bojím skoro všetkého" povie trochu inak keďže priznala svoju chybu. "Aj mňa sa bojíš?" spýta sa. Alice si neuvedomí jak to Rafael myslel a nechtiac jej vyjde z úst "Ja sa ťa nebojím. Ja sa o teba bojím" povie smutne pretože vie že ho nemôže ochrániť keby sa mu niečo stalo. "Alice...." povzdychne si Rafael "o mňa sa báť nemusíš. To ja by som sa mal báť o teba keďže si v ohrození". "To my chceš akože povedať že ty v ohrození nie si?" namieta Alice nervózne. "Nie to ne" umlčí sa Rafael. "Ach.." vzdychne Alice "tak vidíš nie si v bezpečí". Svoju hlavu položí Rafaelovi na rameno a zavrie oči.
Ubehne pol hodina a začína pršať. "Mali by sme sa už vrátiť" navrhne Rafael. "Ešte prosím chvíľku...Aj tak anjeli nemôžu ochorieť ne?" povie Alice. "Ne nemali by" odpovie jej Rafael v tom mu zase začne svietiť kríž na krku. Alice sa pozrie na Rafaelov kríž na krku "Prečo sa to deje?" spýta sa. Rafael len mlčí a pozrie sa okolo seba. Alice sa vymámi z toho jak ju Rafael drží aby nespadla postaví sa a prejde sa po hore.
Za Alicou sa objavia traja démoni. Všetci traja sú vysokí a strašne škaredí. Ten s strede má čierne krídla. Ostatní dvaja tie nemajú tričko a na chrbte majú odrezané krídla. Ten v strede má čierne vlasy tak ako ten na jeho ľavom boku a ten na jeho pravom boku ma holú hlavu. Všetci traja majú čierno červení meče z lebkovým lemovaním z ktorého ide oheň. Ten na ľavo vezme silne Alice za vlasy a odvedie na koniec hory a nakloní ju tak aby ju kedykoľvek mohol pustiť dole. Alice začne kričať a pokúša sa brániť no oni sú silnejší. Rafael sa postaví a pozrie na tých troch démonov "Puste ju!" ihneď do neho ide hnev a v ruke sa mu objaví modrobieli meč ktorí svieti na bielo. "Prečo by sme mali?" povie ten v strede. "Nehraj si na pána Digori!" povie Rafael s naštvaním pohľadom. Digori sa len uchechtane na Rafaela pozrie a potom na Alice "Pekná kočička kde si ju splašil?". Potom holohlaví démon povie "Kde máš krídla anjelík?" zo smiechom na tvári. "Oo ak Kriuö sa ozval. Čo vás sem privádza?" ozve sa Rafael. "Poslanie zabiť túto kočičku a vyprovokovať ťa" ozve sa démon ktorý drží Alice a potiahne ju silno za vlasy. Alice sa do očí nahrnú slzy pozrie sa na tu výšku pod sebou a drží sa ruky démona keďže už zúfala sa snaží nepadnúť. Rafael pochopí že vyjednávať s nimi je zbytočné rozbehne sa proti nim a narastú mu na chrbte krídla. Toto démoni nečakali. Rafael zozadu bodne tým mečom toho démona ktorí drží Alice. Démon začne žiariť na bielo a pre Alice je to oslepujúce. Démon pustí Alice a t padá dole ale v poslednej chvíle sa uchytí konca hory jednou rukou a snaží sa udržať. Démon sa rozpadne na čierni popol ktorý Rafael rozkopne keď beží pomôcť Alice. Položí meč na zem a drží ju za ruky a nedovolí jej padnúť. Za nim ide Digori ktorí namieri na Rafaela meč. "Rafael za tebou!" zakričí Alice "Musíš ma pustiť!". V tom sa Rafael musí rýchlo rozhodnúť. Pustí Alice a zachráni seba alebo bude držať Alice a zachráni ju a sám zomrie. Jeho rýchle zmýšľanie v tej chvíli sa nedá opísať. Zrazu Rafael zakričí "Neferit! Pomôž mi!" a pustí Alice a posledný krát sa jej pozrie do očí. Alice padá na zem a pri pohľadu na Rafaela v posledných chvíľach jej stečie slza. Rafael sa chopí meča a odrazí meč Digoriho a podkopne mu nohy. Na Rafaela sa potom rozbehne aj Kriuö a aj Digori. Hneď nato sa tam objaví Neferit krásny blonďaví anjel a pozrie zhrozene na Rafaela "Rafael!" chce mu pomôcť aj keď nemôže bojovať. "Nepomáhal mi zachráň Alice!" povie Rafael ale pritom odráža útoky démonov. Neferit za rozbehne na koniec hory a skočí za Alice a rozprestrie vo vzduchu svoje krídla. Rafael naďalej bojuje. Podarí sa mu raniť Digoriho ktorý sa stiahne a Kriuö za ním. "Kriuö kašlime nato musíš ma dostať do podsvetia som ranení!" zavelí Digori a Kriuö ho vezme a spolu zmiznú v čiernej smrške dymu.
Rafael si vzdychne že je koniec a zmizne mu z ruky meč. Skočí za Alice a Neferit dole z hory a keď priletí na zem uvidí Alice živú a zdravú. "Alice...si živá" spadne mu kameň zo srdca. Alice sa rozbehne za Rafaelom a objíme ho "Áno som a už pre mňa toľko neriskuj". "To ty nemôžem sľúbiť" povie Rafael a usmeje sa. Neferit pozrie na Rafaela zaujímavo a skúmavo. Alice pustí Rafaela. "Ďakujem Neferit nebyť teba je Alice už dávno mŕtva" poďakuje Rafael. "To áno. Nemáš zač. Len som ty chcela povedať že si vôbec nemal rozmýšľať a Alice pustiť. Si dôležitejší ako ona" namietne Neferit. "Môj názor poznáš" povie Rafael. Neferit pozrie na Alice keďže pre ňu je Rafael stratený prípad keďže ho nepresvedčí aby zmenil názor. "A ty Alice si dávaj pozor nato čo robíš. Rafael nesmie zostať tu!" povie Neferit a nečakajúc na odpoveď Alice zmizne. Rafael pozrie na Alice "Asi som ju nepochopil". "Hovoril si že Neferit je anjel lásky?" spýta sa Alice na overenie jej mienky. "Áno je. To s tým súvisí?" spýta sa Rafael. "Možno...ja neviem" odpovie Alice pozerajúc niekam inam. "Dobre" kývne pre súhlas Rafael. Alice sa potom pozrie na Rafaela a preveruje svoje možnosti. "Teraz už nej sme v bezpečí" prehlási Rafael zvažujúc kam ísť teraz aby sa schovali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama