Láska je len sen

7. srpna 2011 v 22:20 | Jannie

~ Láska je len sen~


Autor: Jannie
Info: Príbeh dievčata ktoré prežije takú silnú lásku že dokáže splniť
jednému človekovi sen. príbeh o tom ako sa z trosky stane niečo a ako nie všetky sny sa stávaju mimo rality.
Poznámka: Príbeh síce dlhý, ale myslím že za prečítanie stojí.




Som mladá aziatka, študentka 1 ročníku na vysokej škole. Nie som nejaká sebavedomé dievča, som skorej plachá, no ak som sa mala vždy postaviť za to čo som chcela tak som za tým išla bezhlavo. Som nízka žena, ak by som sa mala pobiť určite by som bola jedna s tých ktoré by radšej utiekli. Mám hnede kratšie vlasy vlnité a bledú pleť. Moja rodina nie je nejaká bohatá, taká priemerná, teda aspoň sa snažíme byť. Mám v pohode život, žiadne starosti, som inteligentné dievča, učím sa primerane, no mojím velikým koníčkom vo voľnom čase (aj keď ho veľa nie je) je herectvo.
Chodím do dobrej školy, chodia tam samí zazobaný. No jeden z nich sa stal na krúžku voľného času mojim najlepším priateľom. Volá sa Lee ShinHyuk, pochádza v bohatej rodiny. Jeho otec vlastný nejaké pobočky ako sú bary a reštaurácie. Matku ma právničku. Hrajeme spolu divadlo, na tože že on už tu školu bude končiť tak sa dosť dobre učí, tak mi pri divadle sa rozhodol pomôcť z učením. Okrem toho z videnia poznám aj jeho mladšieho brata ktorí je asi odo mňa 2 roky starší a šalie po ňom každá baba. No on je stále single, jeho rozkošná tvárička ktorú vytesali anjeli sa mi dodnes nepozdávala. A tu sa začína celý ten príbeh. Nebude to príbeh o mne, ale o človekovi ktorý napriek svojmu životu dosiahol veľa.
Blížil sa deň D a my sme ešte stále nevedeli dobre texty. Tak ma ShinHyuk pozval k nemu domov. Obliekla som si niečo trochu elegantne ako povedal Shin(ako sme ho volali) tak jeho rodičia si potrpia na takýchto veciach. Keď som prechádzala ulicou kde mal byť ten dom tak som videla samé veľké domy, nóbl ľudí a nakoniec ma pred domom, o ktorom som prehlásila že je najkrajší lebo ho lemovala sama zeleň, nakoniec mi otvoril Shin. Privítali sme sa a prešli sme cez bránu, nestačila som sa čudovať ako pekne to tam vypadá. "V izbe mám trochu bordel" povedal aby ma upozornil. No myslím, že po tej všetkej kráse čo teraz vidím, všetko užasne usporiadane, tak ma nejaký bordel v jeho izbe neprekvapí. Vošli sme dovnútra, Žiadna veľká hala, drevené schody, všetko do drevená lemované a videla som pri vchode hneď do obývačky. Za malým stolíkom z bordelom papierov sedel otec Shina Pán Lee a z kuchynky odkiaľ išiel šramot bola asi jeho matka. Myslím že Pána Leeho nie je vidieť celý deň inak, ako za počítačom. "Otec, toto je Choi ShinSe" povedal Shin aby ma predstavil a ja som sa uklonila a pozdravila jeho otca "Dobrý deň Pán Lee". "Ideme sa spolu učiť" oznámil mu, a myslím že jeho otcovi to bolo jedno jak bol zabratí v papieroch. Vyšli sme po schodoch hore a išli chodbou. Jedni dvere tam boli pootvorené "Poznáš môjho brata?" spýtal sa ma. "Z videnia, ale osobne nie" povedala som a trochu som sa zadivila prečo mi chce predstavovať jeho brata."Prečo?" spýtala som sa napokon. "Lebo môj brat ma v izbe kresla kde si môžeme sadnúť a pokojne sa učiť, navyše je to na konci chodby takže je tam kľud, docela" odpovedal mi a vydal sa k polootvoreným dverám na konci chodby, zaklopal a vošiel "Minnie?" oslovil rozkošne svojho brata a vošiel celý do miestnosti, ja za ním. Bola tam jedna veľká postel, na ľavo bol stolík kde bol počítač a papiere a za nimi Sungmin. Za sebou mal knižnicu a na druhej strane bola skriňa z kreslom. Nejak zanedbané to tam nebolo, asi tam ani nemohol byt bordel, izba vypadala neobývane. "No?" povedal a zdvihol sa keď ma uvidel. Pozrela sam sa na neho, Mal čierne vlasy, do postupná ostrihané ,krásne vyrezané pery, tvár bledá bez vrásky, oči čierne až sa v nich človek išiel stratiť. V mysli som preklínala všetkých svätých aký je ten jeho brat nádherný, a rozkošný zároveň. V živote som z nejakého chlapca takýto pocit nemala a to sa mi páčilo už viac chlapcov. "Toto je môj brat Lee Sungmin, a toto je moja najlepšia kamarátka Choi ShinSe" predstavil nás. Sungmin sa na mňa krásne usmial "Teší ma ShinSe". Kývla som naňho ,na dôvod že ma tiež teší a pozerala som tam ako taký debil naňho i keď on už svoju pozornosť upriamil na Shina. "Môžeme byť na chvíľku v tvojej izbe?" spýtal sa a Sungmin pohotovo kývol že áno "Ja aj tak musím isť do baru, otec che aby som niečo vybavil" začne si baliť veci zo stola potom ma odišiel a povedal "Pekný večer".Zložila som si tam tašku vedľa gauča a sadla si na gauč. "Prečo robí za tvojho otca prácu?" spýtala som sa nevrlo , no Shin to nevrlo nebral. "Sungmin ma prevziať po otcovi obchod, dvakrát z toho nadšení nie je no ja som odmietol, tak mu zatiaľ otec dal bar a tam sa stará" povie a sadol si na kreslo. "Sungmin chce isť v jeho šlapajach?" spýtala som sa, dosť ma Sungmin zaujímal, a to si asi Shin všimol lebo najprv sa usmial no potom mu úsmev vyprchal ako vánok. Vystriedal to zamyslení smutnejší výraz pred seba, smútok sa snažil potlačiť. Taký je Shin vždy, ja to však už po tej dobe viem spoznať. "Sungmin to neche robiť, no ja tiež ne, Sungmin to robí pre mňa lebo ak by to nerobil on musel by som ja a už mám dievča ktoré milujem a vyhliadnutú prácu" vzdychol, v jeho očiach som videla dve iskričky ako moc ma rád svojho mladšieho brata. "A čo chce Sungmin robiť?" spýtala som sa neisto a pomaly začala vytrhovať učebnice aby sme sa odpútali od témy a išli sa aspoň učiť.. "Od tej doby mi Sungmin moc nehovorí o svojich snoch ,a asi ani nemá popri učení a práci čas také veci hovoriť niekomu" povedal a začal sa pozerať do učebnice "tak ideme nato" povedal odpudzujúco. No aj keď som mala veľa otázok, ktoré ma tlačili ako kosť v krku, ďalej som sa nepýtala, cítila som ako napätie hustne,a možno že je zatým viac. Určite zatým bolo viac keď to toľko Shina trápilo. Určite nechcel prikladať na milovaného mladšieho brata toľko veci. Učili sme sa asi do 2 hodín ráno. Sungmin nikde, ani sa odvtedy neukázal. Asi chodil dosť neskoro. Keď som odchádzala tak ani jeho otec nespal ale pozeral do počítača a pracoval. Shin ma odprevadil až domov a unavený sme spali, každý u seba doma. Celú noc som premýšľala, ako to môže brať Sungmin, určite aj on musí mat niečo čo ma rád, a chcel by to robiť v živote. Zdalo sa mi to od ich rodičov dosť utlačované že ho takto nútili.
Takto podobne to išlo pár ďalších dni , pár ďalších dni úsilia, a ďalších dni makania. Raz sme došli do izby keď tam bol Sungmin a vyrušili sme ho keď spieval. Nádherne spieval pri pohľade na nás a nato že sme ho načapali sa hneď spakoval. Ucítila som veľký smútok. Veď ten chlapec nádherne spieva a do každej jednej tóniny dal svoje srdce. Bolo to prekrásne, zatúžila som počuť jeho hlas znova. Uvedomila som si , že som sa asi do toho nevinného chlapčeka z rozkošnou tváričkou zamilovala. Pri jeho speve mi srdce bilo o sto šesť. Začala som chápať súvislosti až keď nastal deň ´zúčtovania´ , ako som ho nazvala. Bol to večer ako každý iní, došli sme k ním domov no jeho matka ani otec nikde. Vošli sme teda po schodoch hore a tam bola otvorená izba Sungmina a na chodbe tam pred Sungminom stali otec a matka , započula som ako otec po Sungminovi kričal niečo ako "Vráť tie peniaze" a Sungmin sa už trávil dosť utlačované, my sme tam len stáli pri tej hádke a počúvali sme ako sa mu jeho otec vyhráža že ho vyhodí z domu. Shin stál ako obarený, a k tomu všetkému tam stala nebojácne aj jeho matka. Sungmin sa otočil a odišiel drzo do svojej izby. Nato začal otec ešte viac nadávať, no jeho manželka ho schytila a odviedla preč. Pozrela som na Shina keď sme ostali na chodbe sami, Sungmin akurát nechal dvere svojej izby otvorené. "Čo sa deje?" spýtala som sa, bola som s toho maximálne vedľa a bolo mi to strašne ľúto až ma s toho pichalo u srdca, hlavne pohľad na Sungmina ktorý sa oproti tomu nemohol brániť bolel ako rana mečom. Myslím že som pri tom všetkom zabudla aj že sa máme zo Shinom ísť učiť text na divadlo. "Z baru sa stratili peniaze, a podla jednej ženy v bare ich zobral Sungmin" povedal smutne Shin "nechcel som aby to takto dopadlo....Nemal som v tom môjho mladšieho brata nechať"povedal Shin a už som začala chápať o čo tam všetko išlo. No stále by mi neišlo do hlavy prečo by si Sungmin bral peniaze z baru ktorý musí vlastniť a starať sa oňho, veď určite vedel že by to skončilo takto. Shin pozrel na mňa a pozrela som ako prezlečení Sungmin rýchlim krokom prešiel okolo nás ako taký démon a odišiel z domu. Nakoniec sme išli do Sungminovej izby kde boli všade pohádzané papiere, vypadalo to tam akoby sa vážne niekto nervoval a vyhadzoval odtiaľ veci. Sadli sme si a takú hodinu sme sa tam učili no zo Shinom sa nedalo. Dusil toho v sebe tak veľa že nerozmýšľal ,tak som mu pred nosom zavrela knižku a povedala "Kašli nato, poďme niekam von, potrebuješ sa porozprávať" nato Shin len kývol a pobalili sme si veci do tašiek a tašku sme tam nechali v chodbe. Odišli sme do baru. Vošli sme tam a hľadali miesto kam si sadnúť. Na moje prekvapenie sme si sadli niekam a keď som sa rozhliadla zistila som že neďaleko nášho stola je stolík skoro prázdny a pri tom sedel Sungmin a lial do seba alkohol a keď 5 krát netrafil a nevylial tak ani raz. Shin sa zatváril dosť chladným pohľadom, asi to bolo preňho ťažké, veď vidieť brata na mol nie je ľahké, hlavne keď poznal príčinu. Po chvíľke sa postavil a odišial na vzduch. Ja som sa postavila a išla som za Sungminom a sadla si k nemu za stôl. Ani neviem kde sa vo mne nabralo to odhodlanie ale za ten čas som si ho dosť obľúbila, no v tom všetkom som si neuvedomila asi ako moc sa trápil. "Sungmin?" povedala som dosť opatrne a on položil na mokrý stôl pohár a pozrel na mňa trochu dezorientovaným pohľadom, no aj tak asi vedel kto som a spýtal sa "ShinSE?" jak som sedela vedľa neho tak s neho tiahol alkohol. Myslela som si že sa asi na mieste rozplačem, takto som ho vidieť nechcela. Hlavne keď som sa do neho bezhlavo zamilovala a chcela som ho poznať lepšie. "Sungmin, nenič si život pre niečo čo nie je až taká chyba" snažila som sa to nejak napraviť, nejak ho povzbudiť. No nemohla som mu povedať že to čo urobil bolo správne, aj keď som nevedela kde je pravda, cítila som že Sungmin pomoc potrebuje. Takto sa len kúpal vo svojom smútku. Podal mi čistí pohár a začal mi doňho liať alkohol, skoro sa ani netrafil jak sa mu triasli ruky. Bolo vidieť že je na dne. "Ja som to neurobil" povedal a jak rukou posúval ku mne ten pohár tak ho vylial. Nerobil si z toho ťažkú hlavu, aj tak je asi preňho celý život jeden rozliati pohár. "Sungmin, prosím počúvaj ma" povedala som zúfalo a chytila ho za ruku ktorou si chcel naliať do pohára zase alkohol. Nemienila som ju pustiť, takto ničiť sa mu nedovolím. Pozrel mi do tváre a jeho oči sa leskli, druhou rukou si nalial alkohol a trochu znova vylial a napil sa. "Prosím" v mojich očiach sa objavili slzy ale snažila som sa to potlačiť, viem že teraz musím byt silná aj napriek tomu ako moc ho milujem. Po chvíľke došiel Shin a sadol si k nám z druhej strany "Toto budeš robiť celý večer?" povedal naňho chladným prísnym pohľadom. Vedel že toto môže zájsť ďaleko preto naňho treba byt prísni hneď. Najradšej by som povedala Shinovi aby naho nebol taký, no on ale asi vedel čo robí. Shin sa načiahol, zobral dva poháre, nalial do jedného ten mu z nenávistným pohľadom podal a jeden si vzal a na šupu vypil. Sungmin naňho nechápavo pozrel a vypil ten jeden, A bol tak mimo že už sa len po otočil aby neovracal mňa a hodil tyčku na zem. Nato sa Shin postavil a keďže to je bar jeho otca a tak vybavil aby to utreli. Potom vzal Sungmina a podoprel ho a išli sme s ním von, v podo pretí som pomáhala aj ja lebo Sungmin bol tak na mol že nevedel ani chodiť.
Došli sme k ním domov a tam sedeli v obývačke jej ich rodičia, vyzuli sme Sungmina a dali sme si dole boty. To už ale oni dvaja videli že je Sungmin ožrali. Sungmin urobil pár krokov a opieral sa o taký maličký strom a skoro ho zlomil. Jeho otec len pokrútil hlavou "Dobrý večer" povedal Sungmin nepríjemne a urobil krok na schody a padol na ne na štyri. Potom ho chytil Shin a postavil ho. "Čo ste robili?" povedala matka a postavila sa. "Nestaraj sa do môjho života" zakričal na ňu Sungmin a to sme ho už ja a Shin ťahali po schodoch do izby. Celu cestu ma s toho tak bolelo srdce a jeho rodičia sa oňho ani nezaujímali jak sa strašne ničí.
Pár dni po tom všetkom ma Shin nepozval k ním, keď som sa nakoniec odvážila a spýtala som sa ho prečo povedal "Zo Sungminom to je zle" nato mi stiekly slzy, toho chlapca čo som ho videla poriadne len z videnia a nebola by možnosť že by on miloval mňa som úprimne milovala. Vedela som že sa niečo vážneho stalo zo Shinovho pohľadu. Musela som za každú cenu zistiť čo a napraviť to. "Čo sa s ním stalo?" povedala som a Shin bol asi prekvapený že plačem. "Chod sa večer pozrieť do baru" povedal a odišiel do školy. V ten večer sa tak aj stalo. Miesto učenia na záverečné skúšky som nasadla na autobus a išla som do baru. Vošla som tam a našla som tam Sungmina, bol zase spitý pod obraz Boží. V mysli som vymenovala všetky modlitby aby sa našla nejaká zázračná duša ktorá by mu mohla pomôcť. No taký zázrak sa nedostaví ľahko a ja som verila že silu ktorú by my aj poslali z neba by som dostala nato, aby som mu pomohla. Urobila som pár ťažkých krokov a sadla som si k Sungminovi "Sungmin" povedala som ticho z ťažkým srdcom a cítila som ako sa mi v krku robí ťažká hrča a že sa asi zrútim. No musela som byť silná, za každú okolnosť, robila som to preňho. "ShinSe" povedal a vôbec sa na mňa nepozrel, asi spoznal môj hlas. "Nechceš sa liečiť? To nie je normálne aby si tu každý deň takto sedel" povedala som mu to na rovinu, vedela som že keď Shin povedal že je to zo Sungminom zle, to znamenalo že to takto chodí každý deň. "Nemám sa z čoho liečiť" pozrel na mňa nepríčetným pohľadom a ja dom pocítila ako strašne mi chýba jeho jemní rozkošní úsmev. "Sungmin...prosím, nenič sa" zatla som v rukách kabelku ktorá mi visela krížom cez hruď na pleci. "Ja sa neničím, mne je fajn" rozumieť mu bolo v tomto stave dosť ťažké a ja som začala chápať že ak ho nestretnem ako triezveho, čož sa málokedy stane lebo už aj školu kvôli tomu vynechával tak ho asi nepresvedčím. Pozrela som do pravej strany a Shin asi vytušil že tam dnes večer budem tak došiel. Postavil sa tam a začal nalievať svojmu bratovi alkohol zase do pohára "Kľudne pi" povedal pokojným hlasom a potom pri ďalšej vete jeho hlas stúpol až nepríjemne ako keby po Sungminovi nenávistne kričal "Znič si život, zabi sa , skoč z mostu! Miesto toho aby si to riešil" Sungmin poslúchol, ako telo bez duše si vzal pohár a napil sa. Videla som na Shinovi že aj keď sa štve, najradšej by plakal. Vzal ho pod pažu a z mojou pomocou sme ho vytiahli z baru. Zase sme ho podopierali viedli domov, na každom Rohu sme zastavovali lebo Sungmin zvracal ako svadobný pes. Keď som si predstavila že pred 3 mesiacmi to takto začalo nevinnou hádkou , ktorá by sa možno dala vyriešiť tak mi to neišlo do hlavy. Muselo zatým byť ešte veľa hádok a veľa sĺz aby sa Sungmin takto strašne zničil. Nechcela som sa o tom baviť zo Shinom, určite si to vyčítal. Prakticky v zato , keby to prevzal Shin tak nemusel Sungmin nato takto draho doplatiť. No Shin tiež neurobil zle, poslúchal svoje srdce. Sungmin si v polovici cesty začal spievať nejakú pesničku, hlas ma síce pekný ,ale ako ožrali toho moc nenaspieva. V tom jak si začal spievať ma napadlo jak sme ho pristihli spievať si v izbe. Potom ma napadlo že som ho raz videla v škole na chodbe niesť niečo na hodiny klavíru a povedal mi že ide iba niečo odniesť, a asi klamal. Došlo mi totiž že on chcel asi spievať a jeho otec ho obral o jeho sen.
Došli sme k nim domov a vyzuli sme zase Sungmina a sami sme sa tiež povyzúvali. Nato sa postavila jeho matka a začala "Zase si ožrali jak taký vagabund" stála tam vedľa gauča kde na ňom sedel otec a zase pracoval. Potom sa pozrel na Sungmina a ten sa hrdo tam postavil no chvíľku ho pridržal Shin a potom Sungmin urobil krok k otcovi a začal hovoriť. "Celý deň tu len sedíš a stále nás nútiť robiť tvoju posratú prácu, zožer si ju sám! Chcem robiť niečo iného a nie tvoje zasrané bary obiehať a celý deň písať nejaké výplaty! Neskysnem doma ako ty a nebudem zo svojich detí robiť otrokov" nato mu od jeho matky priletela facka že sa Sungminovi pohla hlava do pravej strany "Ako to môžeš povedať svojmu otcovi?" povedala jeho matka pohoršene. Bolo to od Sungmina veľmi neslušné sa baviť takto zo starším človekom a navyše z otcom, no bola som rada že sa postavil za seba. Po tej facke sa rozbehol schodmi hore, tak rýchlo ich aj z pošmyknutím vyšliapal , nakoniec síce po štyroch ale potom sa postavil, nato v akom bol stave tak to bolo veľmi dobre, ta facka ho prebrala asi.. Ja som sa rozbehla za ním a Shin tam len tak stál. Kým som vyšliapala schody bol Sungmin už vo svojej izbe no dvere nechal pootvorené a tak som vošla. Sungmin sa hodil o postel na brucho a trčali mu nohy. Začal silno nariekať a biť pravou rukou do postele "Ne!Ne Ne!" opakoval do nekonečna a potom dal tu pravú ruku pod podušku a začal silno plakať do podušky. Teraz som nevedela ako mu mám pomôcť. "Sungmin" povedala som ticho a bol to pre mňa ako nôž do srdca. Prečo?prečo to takto muselo byť? Prečo sa jeden taký úžasný človek zmenil. A jak je možne že predtým bol vôbec normálni, keď má takých rodičov. Začala som aj Shina obdivovať že dokázal sa takto istým spôsobom vzoprieť svojím rodičom. No Sungmin to nedokázal, mal asi príliš rád svojich rodičov aby si povedal nie. Divila som sa zároveň ako to mohol Sungmin takú dlhu tajiť a dusiť v sebe a zároveň byť ku každému tak milý. Vedela som že on nechcel nikomu ublížiť a preto to v sebe dusil. Mysela som si že sa na mieste zrútim, koľko krát som mu chcela povedať že som do neho po uši zamilovaná a koľko krát som v noci plakala aby bolo všetko fajn. Bola som bezmocná, predo mnou človek ktorého milujem sa išiel zblázniť a ja som mohla len nečujne sledovať tu všetku šarádu. Po chvíľke ku mne prišiel Shin a položil mi ruku na plece "poď si dať čaj" povedal a odtiahol ma do kuchyni. Tam sme si sadli a ja som chytila oboma rukami ten čaj a pevne som dúfala že aspoň ten zahreje moje srdce. No ani to sa nestalo. "Shin.." povedala som rázne, a rozhodla som sa že ja s tým urobiť asi nič nemôžem tak musí zakročiť on. "Zamilovala som sa do tvojho brata, a bolí to keď vidím ako sa trápi a že kvôli tomu že je stále mimo mi nikdy lásku neoplatí" povedala som na objasnenie a nedivila som sa že sa tomu Shin nečudoval, asi to už tušil. "Prosím, urob niečo , pomôž mu, ty vieš jak" začala som ho prosíkať "inak sa čoskoro zrútim aj ja" začali mi tiecť slzy a Shin sa postavil a objal ma. "Pokúsim sa" povedal a v jeho hlase už bolo počuť odhodlanie. Po menšom rozhovore som išla znova do izby Sungmina a tam ležal prikrytí hlavu mal na ľaví bol a ruku na bruchu a ležal úplne strnulo vystretí na chrbáte.. Sadla som si k nemu a chytila ho za ruku ktorú mal na bruchu. "Minnie?" oslovila som ho takto lebo teraz mi zase pripadal rozkošný "Musíš prestať piť, nádherne spievať, choď si za svojim snom. Len sa prosím neznič."povedala som mu a keďže nereagoval ,tak som mala pocit že spí "Milujem ťa" povedala som tichšie a potom ho druhou rukou pohladila po ruke a chvíľku naňho ešte pozerala a potom som ho pustila, postavila sa a odišla. Ešte som počula ako Sungmin pohol hlavou a keď som sa otočila a zatvárala dvere tak som videla že jeho oči sú otvorené. Nakoniec som odišla, neviem či ma počul, ale asi áno. Ani ako to bral ,to čo osom mu povedala. Aj keď v takom stave mu to bolo asi k ničomu, ale myslím že si určite niečo z toho vzal, aspoň v to som pevne dúfala.
Dni plynuli a nastal koniec roka. Shin odchádzal do školy, asi školy otca spravou že sa chce odsťahovať a ide sa ženiť. Bola som šťastná s ním, no a nakoniec som sa dozvedela že sa Shin pohádal z otcom. Vytkol mu všetko o Sungminovi a jedného dňa mi zavolal aby som išla za ním sa pozrieť do baru. Došla som tam a sadla som si k stolu zo Shinom. Ten mi povedal aby som sa pozrela do ľavej strany. Keď som sa tam pozrela videla som jeho otca ako sedí oproti Sungminovi, ktorý sa snažil ožierať. Jeho otec mal síce prísni pohľad ako vždy no v jeho očiach som videl bolesť akou sa pozeral na syna keď si nalieval alkohol a ani nebol ožrali a triasli sa mu ruky že sa ani netrafil. Chytil mu teda ruku a pomohol mu naliať. To ,čo mu povedal som dobre nepočula. Vedela som že teraz už bude všetko dobré, jeho otec mu odpustil a od Shina som sa dozvedela že aj to z peniazmi sa vybavilo , že vraj ho nejaká barmanka okrádala peniaze no Sungmin vedel že ich asi potrebuje tak to nechal prvý krát tak a keď to urobila viackrát nato došiel otec a ta barmanka to hodila na Sungmina. A bohužiaľ jej to Shinov otec veril a trpel zato Sungmin. Bol to dlhý večer, a ja som nedoškavo čakala čo bude ďalej.
Dočkala som sa. Sungmin odišiel zo školy, a podľa Shina sa už neožiera a alkoholu sa bál aj dotknúť, trvalo to síce dlhšie ale zvládol to. Jedného dňa si povedal že kašle na všetko a prihlásil sa na nejakú kasting. Aspoň tak to opisoval Shin. Tam ho prijal a začal robiť to, čo ho tak veľmi napĺňalo ,spieval a tancoval, a hlavne ľudom robil radosť. Dnes ho vidím po pár rokov úplne odlišného ako keď sa trápil a sedel v bare. Spieva v známej kórejskej skupine Super Junior a rozdáva lásku. Je rovnako rozkošný a veselí ako bol kedysi, a ak si spomeniem že som sa veľmi modlila zato aby našiel mier tak musím z radosťou prehlásiť že sa to splnilo. Zo Shinom sa občas stretávam, ma už manželku, dobrú prácu a dve krásne deti, no pri tej práci si vždy musí nájsť čas na deti, to sa stalo prvoradým. Sungmina vídavam len v televízii a občas si prečítam nejaké fakty o ňom, viem že si obľúbil ružovú a že sa bojí vzťahov. Nikto sa nikdy nedozvedel o jeho predošlom živote, a ja tiež nie som jedna s tých , ktorá by to povedala médiám, na všetko sa zabudlo, no pevne verím že v Sungminovi to ostalo ako jazva na tvári. No aj cez to všetko viem, že ho budem milovať naveky. Nech už je kdekoľvek a ktokoľvek. Možno raz ,si spomenie kto sedel pri ňom v onen deň kedy sa všetko v živote pokazilo a na sny zostala len spomienka.








 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Christine Christine | E-mail | Web | 8. srpna 2011 v 20:37 | Reagovat

Juj, tohle je moc dlouhé. =D Ale až dodělám tu povídku, co mám rozepsanou ve Wordu, určitě si to přečtu.
Máte nádherný layout, děvčata. =)

2 Christine Christine | E-mail | Web | 8. srpna 2011 v 20:37 | Reagovat

P. S. Spřátelím moc ráda, jdu si vás přidat.

3 Christine Christine | E-mail | Web | 8. srpna 2011 v 21:00 | Reagovat

Dobře. =) Mimochodem mám na blogu několik poezií a příběhů, tak si je také můžete přečíst. =)

4 Iroci Iroci | 22. září 2011 v 17:59 | Reagovat

Sice dlouhý ale moc krásný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama