2. part

22. srpna 2011 v 15:10 | Jannie |  Prvý dotyk: Kapitoly
Poznámka: Nemám tušenie kedy vijde dalšia čast ale už pomaly začínam nad nou premýšlat, len by to chcelo nejaku super zápletku.


"Zamilovaný"
Išli sme tou tmavou nocou a po chvíľke som si uvedomil že zvieram volant pevne obidvoma rukami ,ako keby som bol začiatočník za vodičskom. Vedľa seba som mal jednu úchvatnú ženu zo Slovenska, možno média predsa len mali pravdu ,z tých štátov podchádzajú najkrajšie ženy. Potom ma napadla otázka ktorou by som mohol zakončiť to ticho "Došla si do Kórei sama?" spýtal som sa trochu zvedavo, vôbec ma v tom všetkom nenapadal spôsob ako sa s ňou zblížiť. "Nie, mám tu kamarátku ,Janu. Bývame spolu na Slovensku, ja som originál z Českej republiky ale presťahovala som sa keď som dovŕšila 18" odpovedala mi a keď udala svoj vek tak ma napadlo sa priam neslušne spýtať koľko ma rokov, ja blbec, opýtal som sa "A koľko máš teraz rokov?" spýtal som sa koktavo lebo jedna časť , ta inteligentnejšia a ne zvedavá ma chcela zastavil, ale vyšlo to zo mňa tak rýchlo a nečakane a ona mi takisto rýchlo a nečakane odpovedala "24". Pozrel som na ňu, takže som na chvíľu nedával pozor na cestu , usmial som sa "Prepáč, to bola odo mňa trúfalé sa pýtať" pozrel som inam ale z mojej tváre nevyprchal ten priblblí úsmev. "To nevadí, u nás je to normálne"odpovedala a v duchu som si myslel že musia mat naozaj zaujímavú kultúru, bohvie jakú keď som poriadne o tom národe ani nepočul. Teraz som vedel že moje vybavovanie musí počkať, musel som ísť s ňou na večeru, len som dúfal že po tom koncerte nevypadám unavení, ani neviem prečo ale v tej chvíli mi strašne záležalo na tom ako vypadám. Na tom ako ma vidí ona, či sa jej vôbec páčim. Jej pohľad ma doslova bodal každú chvíľu, ja som sa však snažil na ňu nepozerať.
Konečne sme došli pred nejakú reštauráciu, kde sme sa bez objednania usadili pri nejakom stole. Pomohol som sa jej posadiť a potom sme si spoločne objednali niečo na jedlo ,dosť som pocítil hlad potom koncerte som toho veľa nezjedol, no bol som taký nervózni že som myslel že všetko čo som si objednal za prvé nezjem a za druhe rovno vyvrátim. Jemne sa na mňa usmievala a ja som pozeral na ruže pred nami. Potom som si všimol ž ona je zrejme tiež nervózna, svoju ruku totiž zabárala do stolu a v jednom kuse si prekladala z nohy na nohu.
Snažil som sa započať rozhovor a keď sa nám podarilo sa rozprávať tak sme sa veľa dozvedeli o seba, ona sa prevažne na mojich historkách smiala. Najväčšiu show mala z toho ako som jedol. Povedala mi že pri jedení sa mi na tvári objaví taká jamka a to je pre ňu tak smiešne, nepochopil som, no keď sa musela usmievať ona, musel som sa aj ja. Po chvíľke zo mňa ten stres upadol a ja som sa cítil že pred sebou mám človeka ktorého musím chrániť za každú cenu.
Večer ubiehal rýchlo a po chvíľke sme sa zdvihli a ja som ju mal odprevadiť do hotela. V dobrej nálade sme sa rozprávali aj v aute a pre kecali sme celu cestu. Zaparkoval som pred hotelom a keď som si všimol že tam behajú nejaký vagabundi tak som jej ponúkol že pôjdem s ňou až do hotela. Tak sme išli dovnútra a pred jej izbou dala kľúč do dverí a pozrela na mňa, otočila sa tak sme stáli blízko seba. "Uvidíme sa ešte niekedy?" prestala sa smiať a vážne mi pozrela do očí. Pozrel so jej ich krásnych očí a uvidel som že sú ubolené, nevedel som prečo, možno ju zobralo to lúčenie. Alebo sa bála aby som nepovedal niečo čo nechcela počuť. "Dúfam že áno" bolo jediné čo som mohol zo seba vypustiť, nevedel som totiž či sa ešte uvidíme, lebo ona býva ďaleko a ja stále pracujem. Tak tam chvíľku stála oproti mne a pozerala na môj úsmev potom sa jemne prstom dotkla mojej jamky pri úsmeve. Jej dotyk ako keby pálil, cítil som sa že ju nechcem opúšťať a došlo mi to naozaj ľúto. Jemne som sa pousmial no potom sa mi oči naplnili lesklými slzami a tvár mi onemela do smútku a to všetko v malej chvíle, ona naďalej držala ruku na mojej tvári. Potom ľavú ruku obmotala okolo môjho krku, asi už mala jasno čo chce urobiť. Jemne sa začala blížiť ku periam, aby sa uistila či mi to náhodou nevadí, keď nejako vytušila že ne tak som sa k jej periam začal jemne blížiť aj ja, ja som však zastavil , no ona neváhala a pobozkala ma tak sladko že som mal pocit že moje srdce bude naveky biť len pre ňu. Stačil jeden bozk a ja som vedel že som zamilovaní až po uši. No otázkou bola, dokedy. Zavrie dvere a ja prestanem milovať? Alebo mi v tom okolností zabránia? Moje myšlienky striedali pocity a pocity striedali myšlienka a ja som bol tak mimo že som si nevšimol ako vrúcne ma objíma. Ja som sa síce naďalej bál ju bozkávať, alebo objímať. Som strašlivý introvert a všetko vo mne sa teraz búrilo proti mojej zdravej mysli. Zrazu som už nechcel byt sám vo svojich fantáziách ani sám v reálnom živote, potreboval som ju, moju Zuzanku. Jemne som jej pravú ruku obtiahol okolo pása a cez pažu som viedol svoju ľavú ruku až na jej hlavu, ona si položila hlavu na moju hruď a obaja sme to cítili rovnako, nech táto chvíľa nemieni prestať. "Musím vedieť kedy sa znovu uvidíme" povedala, lebo vedela že aj táto udalosť sa raz musela skončiť. A to mala pravdu. "Budeš tu o tri dni?" spýtal som sa ,lebo som vedel že skorej na ňu čas mať nebudem, i keď som chcel, no vedel som že povinnosti ma tlačia. "Predĺžim si tu pobyt" povedala a bola ochotná kvôli mne podstúpiť ďalších pár dni tu v Kórei. "Ďakujem" povedal som a pobozkal som ju jemne na čelo, načo sa jej kútiky pier dali do pohybu, konečne sa zase usmievala. Vyčarila tak úsmev na tvári aj mne. Pustila ma a ja som pusti ju, mohli sme sa tak rozlúčiť z úsmevom. Podal som jej na seba telefonický kontakt z prosbou aby mi zavolala a ona sa z papierikom v ruke dotkla kľučky a zakývala mi z úsmevom na perách. Ja som mál zlejme úsmev od ucha k uchu a vybral som sa po schodoch dole až som za sebou počul zabuchnúť dvere od jej izby. Cestou cez recepciu som uvidel recepčnú a celý šťastní som jej poprial dobru noc. Vyšiel som z hotelu a položil si pravú ruku na srdce a zhlboka sa nadýchol, netrápilo ma koľko je hodín, ani že som nevybavil to čo som mal. Ale vedel som že ľúbim tak ako nikdy predtým, bezhlavo, celým svojím srdcom. Vedel som že na svete je osoba ktorú musím chrániť vždy a všade a že ju nesmiem sklamať. Neveril som že na prví krát sa dá zamilovať. Odo dneška počítam každú sekundu kedy nemôžem byť s ňou. Ale...vydrží taká láska naveky ,ako som si vtedy myslel?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sima Azael SongeNoir Miséricorde Sima Azael SongeNoir Miséricorde | Web | 22. srpna 2011 v 18:54 | Reagovat

Tak ste pridané medzi aff/sb ... vitám Vás v teda v takej súkromnej rodine :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama