Viera vraha

5. září 2011 v 0:00 | Jannie
Poznámka: Krátky príbeh o tom aké pocity a zmýšlania su človeka ktorý nepozná teplo lásky, ale verí, že to čo robí zmení svet.



Chodím po nociach po strechách domov a vyhľadávam voj cieľ, cieľ pre splnenie misie. Cez deň chodím zahalení od hlavy až po päty tak ako v noci, neprajem si aby videl niekto moju tvár. Neprajem si ak zistia kto som , tie znevažujúce pohľady. V ruke držím chladnú čepeľ môjho noža. Jemne ju poláskam prstom a pred sebou uvidím svoj ciel. Som ako telo bez duše, chodiaca mŕtvola bez citov. Viem čo mám spraviť a to je pre mňa jediná výzva ktorú mi život dáva. Moju myseľ obohacuje to, že to robím pre to aby sa iný mali lepšie. Moje kroky ľahučko našľapujú na škridle strechy akoby sa tadiaľ predierala mačka. Moja myseľ je odľahčená od smútku, sklamania, nenávistí a iných ľudských vlastností. Som ako zviera , moje inštinkty sú silné a jediná moja vlastnosť, ktorá je ľudská je pomsta. Jemne ako pierko sa vhupnem na opustení dom a zídem dole po drevenom stĺpe. Zrazu vidím pred sebou muža kráčajúceho sem a tam a v ruke ma fľašu alkoholu. Oprel sa o stenu rukou a fľašku pustí na zem ktorá sa rozbije a v tej sekunde ako padne fľaša na zem a rozbije sa tisíc črepov moja čepeľ prederie jeho kožu a zľahka ochutná jeho krv. Počujem ten posledný výdych. Keď ho jemne pokladám na zem vidím jeho otvorené oči ako vidia smrť. Mám pocit že sa v nich odráža všetken ten chamtiví svet, všetká ta zloba ktorú ten človek zapísal na svoj osud. Môj ukazováčik a prostredníček spočinie na jeho očiach a naveky ich zavrie aj tu hrôzu ktorú musel vidieť pri jeho poslednom výdychu. Schovám čepeľ pod čierny kabát a položím vedľa jeho mŕtvoly bielu ružu. Moje kroky smerujú preč. V tej tme sa schovám medzi dav ľudí a predieram sa medzi ním zo zahalenou tvárou. Počúvam šramot viacerých hlasov naraz, počúvam cupotanie nôh o zem. Nepočúvam však hlas svojho srdca, volanie smrti ba ani hlas samotného Boha.
Niekedy mám pocit že ľudia cítia to, čo si zač preto na mňa vrhajú pohľady ktoré by určite nikto z nás rád nevidel. Moja vier je jednostranná. Verím že to čo robím , robím pre správnu vec. Niektorí páchajú zle a iní fungujú ako čističi. Čistia zlých ľudí od dobrých aby zlý nenapáchali ešte väčšie zlo. Moja čepeľ sa dotýka len ľudí ktorý sa zabávajú na úkor tých, čo na ich úkor pracujú. Hovoria nám odpad ľudu, no to čo vidíme každý deň nie je smrť, nie je nenávisť. Je to pomsta, nie pomsta za nás, nie pomsta na svoj úkor. Na úkor tých, ktorý trpia. Ľudia sa boja lebo nevedia čo od nás čakať. Boja sa, lebo nemajú tušenie že to, čo robíme robíme pre nich. Pre krajšie ráno. Naša viera je jasná, veríme v svoje schopnosti a veríme že tým čo dokážeme zmeníme dianie okolo. Sme zabijaci. A možno jedného krásneho dňa svitne deň kedy zbrane môžeme odložiť. Deň, kedy sa chlad premení na teplo a nenávisť a pomsta na lásku .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama