Láska je len sen 2

13. října 2011 v 0:00 | Jannie

~Láska je len sen 2~

Autor: Jannie
Info: Dievča ktoré pochopilo že jej sny sa neplnia tak pokračuje v život dalej. V príbehu nastáva nečakaný zvrat ktorý ani ona nečakala.
Poznámka: Takže po dlhej dobe sa zase ozývam že žijem a pridávam túto predtým smutný príbeh ktrý si vyžiadal 2 časť no denšný príbeh skončí trochu inak , tešte sa na poslednu 3 časť.



Neverím na lásku, tými slovami by som mohla začať. Aspoň nie vtedy kedy kvôli milovanému človeku spravíte všetko, vyčerpáte sloje slzy, ale on to bohužiaľ vidieť nemôže. Môj príbeh poznáte, moje city však pretrvávajú aj pár rokov po všetkom. Pár slovami sa opísať to všetko čo som zo Sungminom zažila nedá. Na prvý pohľad chlapec, ktorého som ani poriadne nepoznala. Na druhý pohľad moja prvá a najväčšia láska, muž ktorý bol tak nežný a krásny, rozkošný z krásnym srdcom, ktorý sa premenil na trosku a nevedel jak ďalej. Len preto, lebo sny sa neplnia. Ja som mu jeho sen pomohla uskutočniť, dotlačila som do toho jeho brata. Ale, moje šťastie z toho že je on šťastný vyprchalo. Už mi nestačí len vidieť že v televízii sa snaží svojim spevom zabaviť ľudí, už mi nestačí ho vidieť na obrazovkách. Milujem ho a môj sen sa nikdy nesplnil. Zavrhla som lásku lebo inej už niet. Po každé keď v rádiu počujem pesničky v ktorých spieva on tak si predstavím ako som ho prvý krát videla, alebo ako do mňa narazil keď sme sa míňali na chodbe a krásne sa usmial, ale aj tie bolestivé spomienky ako keď začal z alkoholom a vôbec nepočul môj hlas. Trápenie ktoré zažíval on som zažívala s ním. A s tým akoby zomrela aj moja láska. Možno ľudia čo im niekedy zomrela milovaná osoba tomu chápu. Najprv som mala len pocit že zomiera ale keď ho už teraz nevídavam mám pocit že zomrel úplne. Je úplná hovadina ak by niekto povedal že staré rany sa zahoja. Nezahoja a ja už to dobre viem. Aj cez to všetko viem že som preto mohla urobiť viac, ale neurobila som. Nikdy som mu nepovedala že k nemu niečo cítim. A ani neviem ako by to bral, ved, zamilovaná som bola len ja bezhlavo. Bola som blbá a myslím že odteraz budem konať rozvážnejšie. Aj keď, možno ani to b nepomohlo. Bolelo by ho to vtedy ešte viac. Možno, to tak predsa malo byť.
Hovorila som si v mysli všetky myšlienky a otvoril mi dvere Shina objal ma, doteraz som nato nemala čas tak sme sa zase po dlhom čase videli. Schovávala som slzy z toho , že ho zase po dlhom čase vidím. Viedol ma do jeho nového domu kde mi predstavil svoju manželku, bolo vidieť že sa majú moc radi, už chápem čo Shina nútilo vykašlať sa na obchod, bolo vidieť že sú spolu šťastný. Sadla som si na gauč a Shin priniesol jeho malú dcérku, dal mi ju do náruče, bola naozaj malinká krehká. Jak som ju tak držala pocítila som po dlhej dobe lásku. Shinova manželka odišla medzi tým a Shin mi robil čaj. Ja som tu maličkú držala a usmievala sa bol to nádherný pocit ako mi tak zaspávala na mojich rukách. Po chvíľke mi to prišlo strašne ľúto, zacnelo sa mi za Sungminom. Po tvári mi stiekli slzy a vtedy prišiel Shin a položil na stolík čaj a sadol si oproti mne a všimol si mojich sĺz. "Je ti za ním smutno?" povedal akoby vedel o čo ide. "Za Sungminom?" opýtala som sa neisto a pozrela na Shina a potom na tu maličkú. On len prikývol na súhlas a po chvíľke povedal "Bola si doňho zamilovaná a splnila si mu sen, a on....odišiel" povedal tichšie. "Ja, chýba mi. Bojím sa že nebudem nikoho ľúbiť tak ako jeho. Neviem či som mu to mala v tej chvíli povedať. Ale asi nie. Vyčítam si to. Možno by vtedy pre mňa niečo urobil. Takto sa ani nedozvedel kto bol celý čas pri ňom. Čo by som dala za posledný deň s ním." povedala som maximálne pomaly, a pozerala som väčšinou smerom doľava kde bolo okno. "Môj brat, teraz nemá veľa času, veľmi si toho užíva, je šťastný" povedal Shin a vzal malinkú z mojich rúk a išiel ju odložiť do izby. Pri tých slovách som zatla zuby, nechcela som plakať, som silná osoba, ale keď niečo v sebe držíte celu dobu a je to niečo čo vás ranilo tak tie slzy tečú a nevedia sa zastaviť a vy sa cítite viac ako najväčší zúfalec na svete. Potom sa Shin vrátil a sadol si na kreslo oproti mne, lovil v pamäti všetky tie skutočnosti ktoré sa udiali už skoro pred dvoma rokmi. "ShinSe je mi to ľúto, kiežby sa vtedy dalo urobiť viac" v tom som ho prerušila "Mala som mu to povedať, keby som mu to povedala, možno by sa to zmenilo, možno by to bolo iné" do reči mi skočil Shin "Nebolo, môj brat nebol v takom rozložení že by ta počúval" povedal ochotne Shin a potom sa nepatrne usmial.
"Čo je čo sa smeješ?" začala som tvrdohlavo protestovať a stáť si zatým že to chcem vedeť.
"Ale, nad ničím" zasmial sa Shina pozeral klamlivo do zeme zo sklonenou hlavou.
"Ale, nad niečim áno" postavila som sa a išla k Shinovi a na boku ho pošteklila, nato sa zasmial "aj mi to nepovieš, tak ta vy šteklím do smrti, hovor!" zlepšila sa mi nálada lebo som si spomenula ako sme sa dokázali smiať spolu celé hodiny.
"Dobre ukážem ti to ale musíš byť potichu" povedal a postavil sa a išiel von z obývačky na chodbu a smeroval hore potichu po schodoch, ukázal mi potom keď vyšiel hore a ja za ním prst na ústach aby som bola ticho.
Pomaly smeroval k izbe ktorá bola otvorená, vošiel dovnútra potichu a zostal stáť pri dverách ja som sa postavila pred neho. Zamrzol mi úsmev na tvári, cítila som že mi srdce podskočilo a ja som sa tam skoro rozplakala, no Shin sa na mňa usmiala ja som pocítila dotyk jeho ruky na svojom rameni. Vedela som že musím byť ticho. Pred mnou bola postel a pri nej stál chrbtom k nám Sungmin držal v náruči maličkú a jemne ju hočkal a uspával ju a potichu jej spieval jednu známi pesničku čo spieval na jednom koncerte no spieval ju narozdiel od koncertu na tichom tóne. Potom sa pomalinky otočil na nás a mal jemne vypučené pery a pozeral na maličkú potom zdvihol zraka pozrel na nás. Bol to taký pocit ako keď som ho videla prvý krát a bezhlavo sa doňho zamilovala. Zamilovala som sa po druhý krát. Zase bol moja droga a ja narkoman, Shin by sa dal považovať za môjho dílera. Z myšlienok čo urobím a čo mu poviem, či pozdravím lebo nie ma vyrušili Shinove slová.
"Už spinká?" spýtal sa potichu Shin.
"Plakala ale už zaspala, je celá horúca" povedal Sungmin potichu kľudným vyrovnaním hlasom a príjemne sa usmial a myslela som že tam rovno odpadnem, na chvíľku som prestala dýchať.
"No, je chorá tak sa snažíme s ňou byť čo najviac no manželka musela do práce" povedal Shina dodal "kedy budeš mať ty deti Minnie?"
"Tak skoro nie" zasmial sa Sungmin a jak položil maličkú do postele tak vedľa nej dal ružového plyšového medvedíka. "Bude ta strážiť miesto mňa, spinkaj" povedal Sungmin maličkej veľmi rozkošným hlasom a vyšli sme von a potichu zavreli dvere a na chodbe na mňa Sungmin pozrel "Ty si....." lovil v pamäti moje meno a nie že by som bola smutná s toho čo povie ale bola som dosť napjatá či si to meno pamätal. "Shiiiiin..." premýšľal a kusol si do pier a pozrel na brata akoby hľadal niekoho kto to vie.
"ShinSe...Pred dvoma ..."Chcel povedať presnejšie čo sa stalo ale zamlčal sa.
"Už to bude viac ako dva roky, dva roky sme sa nevideli mi" upozornila som Shina.
"Áno, už to bude viac, chodili sme sa do tvojej izby učiť..asi si to moc nepamätáš" docela sa bál o tom hovoriť lebo asi nevedel ako jeho brat zareaguje na také silné spomienky.
"Pamätám si niečo také že som ležal a ona prišla ku mne ale presne čo a jak si nepamätám, tuším chodila do rovnakej školy" začal polemizovať Sungmin a bolo na ňom vidieť taký akoby traumatický pohľad no aj tak sa pousmial. Mal asi zato že ja o jeho alkoholických problémoch nič neviem. Docela som si premietala čo som mu takého hovorila pri tej posteli a naraz som si uvedomila, čo keď si pamätá že som mu vyznávala lásku? Bola som sama bez seba a nevedela som čo ďalej povedať.
V tom Shinovi začal zvoniť mobil , len naňho pozrel "Nechám vás tu osamote, postarajte sa mi o maličkú" povedala a rýchlo scupkal preč.
"Kam išiel?"povedala som vystrašene a Sungmin sa na mojej tvári zasmial, išli sme do obývačky.
"Niečo vybaviť, nehovoril ti?" povedala sadol si tam na kreslo.
"Nie, je to tajnostkár" posťažovala som si a sadla som si an gauč a skrížila nohy a pozrela an Sungmina a on pozrel na mňa a stretli sa nám pohľady, Sungmin sa zasmial a ja som sa pousmiala. Musela som vypadať ako zamilované detsko ktoré stretlo svoju svätyňu.
"Prečo sa smeješ?" vyšlo nakoniec zo mňa, neverila som tomu že sa s nim môžem rozprávať keď ho konečne nezožiera čierna diera.
"Spomenul som si že najviac ta poznám s toho ako sme na chodbe v škole vždy do seba narazili" povedal Sungmin z úsmevom, bolo vidieť že mu neprekáža sa so mnou rozprávať i keď sme si boli napokon to takej dlhej dobe ako cudzí, no pre moje srdce to nebol chladný cudzí človek ale človek ktorý ma hrial pri srdci.
"Bohužiaľ, to neboli pre mňa tie najlepšie časy, škoda že som ta vtedy nemohol poznať lepšie, si veľmi pekné a milé dievča" povedal Sungmin a pozrel do zem a potom mi pozeral priamo do tváre.
"Prečo čo sa stalo?" spýtala som sa zo záujmom, vedela som čo tým presne myslí ale vždy ma zaujímalo ako to znášal on. Nakoniec si presadol vedľa man na gauč a zapozeral sa pred seba a začal rozprávať.
"Veľmi ťažké obdobie" pozrel na mňa a pozrel a potom sa zapozeral pred seba "Shina ja sme mali veľmi prísnych rodičov" povedal a všimla som si ako sa mu do očí hrnuli slzy. Vzala som ho jemne za pravú ruku svojou ľavou rukou aby vedel že pri ňom stojím ako opora.
"Kôli práci sa moji rodičia často hádali a keď som bol malí chceli aby Shin prevzal rodinný podnik. Shin bol pre nich všetko, starý syn ktorý to mal urobiť a bol preto napjatý. To trvalo..pokiaľ sa Shin nezamiloval" pokračoval ďalej a v jeho hlase bol počuť všechen ten stres ktorý chcel dostať zo seba. Jemne som si priplietla svoje prsti medzi jeho a ucítila som ako mi aj on stisol ruku. Čo ja by som dala za tento jeho dotyk. Bolo to pre mňa ako letný vánok v chladivej zimnej noci.
"Keď sa zamiloval si Shin uvedomil že láska je preneho dôležitejšia a nechel skončiť ako otec ktorý sa o nás nestaral ani o matku. Vedel že che mať raz rodinu a chcel im dať lásku. Tak sa pohádal z rodičmi. Naraz som bol dobrý ja ako druhorodený syn som to mal prevziať za neho. V tom sa pominuli všetky moje sny, stať sa spevákom a tanečníkom. Robiť čo ma baví." videla som trblietajúce slzy ktoré sa rútili po Sungminovej tvári.
No on stále hrdo pokračoval ďaľej čo ma prekvapilo " Pri práci som nestíhal ani tanec, ani spev a poridne ani školu, zhoršil som sa. Vedel som že musím excelovať v tom so mi nariadi otec, no niečo také mi v živote nešlo. Nakoniec sa stalo že do baru kde som pracoval ako šéf prijali zamestnankyňu ktorá kradla peniaze a otec s toho obvinil mňa" jemne pritom vzlykol a zamlčal sa.
"Sungmin" povedala som potichu, bolelo vidieť ho takto, bolelo vedieť pravdu. Pravou rukou ktorú so mala volnú som sa k nemu jemne pritiahla a objala som ho okolo krku. "To je dobre už je koniec" povedala som šeptom do jeho ucha a on si položil čelo na moje rameno a trpiac a dusiac sa svojim plačom povedal "nezvládal som to, urobil som to najhoršie čo som mohol" povedal a stíchol a snažil sa upokojiť ,svoju ľavú ruku položil jemne na moje rameno a cítila som ako mi na hruď padajú jeho horúce slzy. "Minnie..ja som bola pritom" povedala som potichu a jemne som dýchala jeho vôňu vlasov. Jeho blízkosť vo mne vyvolala všetky túžby ktoré som kedy pocítila k nemu. Nenápadne som sa dotkla perami jeho vlasov a teda hlavy. Vedela som že som tak blízko že ho nemôžem len tak pustiť. No on sa jemne odtiahol a stále ma držal za ruku ja som uvolnila objatie a a tu pravú ruku som jemne vošla do jeho čiernych vlasov. On nespúšťal očí z mojich a ja som hľadela do jeho a skúmala som celu jeho tvár. Cítil sam ako sa jeho ľavá ruka na mojom ramene posunula na môj krk. Jemne som sa priblížila k jeho tvári a naklonila som tvár do prava. Zavrela som oči a dotkla sa jeho krásne narysovaných pier a pobozkala ho akoby som jeho pery ochutnávala. No potom som zacítila pohyb jeho pier tak som ho pobozkala vášnivo a potom sme si jemne pustili ruky. Otvorila som oči on tiež a ja som si presadla na jeho nohy a tie som skrčila na gauči. Položila som svoje ruky na jeho tvar a prstami som sa hrala z jeho vlasmi a čelo som položila na to jeho a pozerali sme si úprimne do očí. Krajší pocit ako ten ktorý som cítila nepoznám. Slová boli zbytočné, činy rozprávali za nás. Jeho ruky dotýkajúce sa mojich ľadvín boli pre mňa ako letné slnce a ja som sa cítila v bezpečí.
"Vieš že ta už dlho milujem Lee Sungmin?" povedala som jeho celé meno aby som túto chvíľku urobila predsa len trochu slávnostnejšiu.
"Prečo si mi to nepovedala?" povedal potichu a v jeho hlase zaznel pokoj a dosť zamilovane mi pozeral do očí. Usmiala som sa keď som videla že to cíti rovnako. No stavila aby som sa že som bola určite šťastnejšia. Už len preto že tu lásku cítim dlhšie a zožierala ma roky čo som ho vidieť nemohla.
"Ja ,neviem. Myslím že v stavoch aké si mal by si ma aj tak nevnímal. A navyše potom všetkom som ta už niky nevidela" povedala som mu pravdu na rovinu , i keď sa mu to určite zdali ako výhovorky. No mne to nevedelo. Od tejto doby sme boli jeden pre druhého. Brala som jeho lásku a on tu moju i keď sme museli byť obaja rozlúčení kôli práci. No vždy keď sme mohli byť spolu bola to najsilnejšia chvíľka v mojom živote. A možno niektorý nepochopíte, ale není dňa kedy by sme sa ja a Sungmin nehádali. Není dňa kedy by nám láska z tela vyprchala. Pokažde keď sa vidíme je silnejšia, naša dôvera rastie a stým aj všetko okolo čo náš vzťah buduje.
A ja už dnes verím že láska nie je len sen. Je to sen ktorý sme si vysnívali, sen ktorý si môžeme splniť. Sen ktorý žijeme pre ostatných. Ak sa vieme teda o svoje sny podeliť z ostatnými, stanú sa nám skutočnosťou, ak ich žijeme v láske.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama